Magazín

 

Až 68 % hudby dnes počúvame cez online streamovacie platformy. Vyplýva to z najnovšej štúdie Európskeho združenia spoločností autorov a skladateľov (GESAC), ktorá bola dnes zverejnená na tlačovej konferencii v bruselskom Press Clube.

Počúvanie hudby cez streamovacie služby dnes nahradilo tradičné médiá, a to vďaka jednoduchému, kvalitnému a cenovo dostupnému prístupu, ktorý ďaleko presiahol oblasť živej hudby. Používatelia dnes majú kedykoľvek a kdekoľvek k dispozícii najširšie spektrum hudby či už online, alebo offline. Hudbu cez streamovacie platformy tak ku dnešnému dňu počúva 524 miliónov ľudí, vďaka čomu sa  streamovanie stalo najčastejším spôsobom počúvania hudby na svete.

Streamovanie so sebou prinieslo aj veľký nárast ponuky – v súčasnosti je cez tieto služby dostupných viac ako 70-miliónov nahrávok, pričom len samotné Spotify ponúka diela asi 8 miliónov umelcov.

Napriek stúpajúcej popularite i ziskom však tento úspech neprináša autorom a skladateľom adekvátny úžitok. Nespravodlivosť tohto trhu preto púta v Európe a vo svete stále väčšiu pozornosť.

 

Nerovnováha v rozdeľovaní zisku

Rast hudobných streamovacích služieb síce pozdvihol hudobný priemysel, ale viac ako autorom a skladateľom piesní, pomohol veľkým nahrávacím spoločnostiam. Aktuálne rozdelenie zisku ukazuje, že až 55 % zisku ide nahrávacím spoločnostiam a výkonným umelcom a len 15 % zostáva pre autorov piesní a hudobné vydavateľstvá. Zvyšných 30 – 34 % zisku z poplatkov predplatiteľov si ponechávajú samotní poskytovatelia streamovacích služieb.

V neprospech autorov hrá aj skutočnosť, že streamovacie služby ponúkajú rozsiahle atraktívne bezplatné predplatné s reklamami, ktoré väčšina používateľov stále uprednostňuje. Zisky z týchto bezplatných verzií sú približne 10-krát nižšie ako zisky zo spoplatnených verzií. K tomu sa pridáva aj fakt, že suma za predplatné pre jednotlivca vo výške 9,99 €, nebola zvýšená od roku 2006, kedy streamovacie služby začali ponúkať svoje produkty predplatiteľom. Hodnota predplatného na používateľa počas posledných 15 rokov tak výrazne klesla a s tým je spojené aj podhodnotenie autorov a skladateľov hudby.

 

Dlhodobé problémy streamingových platforiem

Štúdia okrem iného poukazuje aj na ďalšie štrukturálne problémy spojené so streamovaním hudby. Súčasný trh streamovacích služieb je totiž založený na hitoch, kde malá skupina piesní zachytáva veľkú časť poslucháčov.  „Na základe štúdie vieme, že v marci 2021 tvorilo 57 000 umelcov až 90 % všetkých streamov na Spotify a naopak podľa údajov z roku 2022 má až 93 % umelcov na Spotify menej ako 1 000 poslucháčov za mesiac.“ hovorí Tomáš Mikš, člen predstavenstva SOZA.

Situácii nepomáha ani  nedostatočná transparentnosť algoritmov či dlhotrvajúce nedostatky hudobných streamových platforiem ako napr. podvodné streamovanie, ghostwriting, úplatkové schémy payola či nátlakové praktiky. Obrovskú dostupnosť obsahu tak zatieňuje skutočnosť, že tieto služby nie sú povinné zviditeľňovať a ponúkať rôznorodejší repertoár, najmä čo sa týka európskych diel.

Možné riešenia

Na základe týchto poznatkov ponúka štúdia viacero možnosti ako túto situáciu zlepšiť. Prvým krokom ku zlepšeniu by mal byť prístup samotných streamovacích platforiem, ktoré by mohli vyvinúť funkcie priateľskejšie k autorom a ich zviditeľňovaniu pomocou transparentných algoritmov používaných streamovacími službami. Zvýšenie transparentnosti v používaní algoritmov, propagácia a sledovanie kultúrnej rozmanitosti v rôznych formách môžu pomôcť autorom rôznych hudobných žánrov, jazykov a pôvodu pri šírení ich tvorby.

 „Touto cestou by sa podarilo znížiť nerovnosti, ktoré vedú k úspechu niekoľkých umelcov na úkor kultúrnej rozmanitosti a okrajových repertoárov.“ dodáva Mikš. K tomuto riešeniu sa prikláňa aj štúdia s názvom Listen Local, ktorú za pomoci medzinárodných expertov pripravil Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA).

Štúdia ďalej navrhuje zabezpečiť vyššie uznanie prínosu autorov a autorských spoločností k úspechu trhu s hudobnými streamovacími službami. V rámci tohto návrhu je však potrebné zavedenie nových európskych pravidiel, ktoré by zaistili transparentnosť algoritmov a stanovili ukazovatele na sledovanie a meranie rozmanitosti, predovšetkým s ohľadom na dôležitosť európskych diel.

- - -

Autorom štúdie je Emmanuel Legrand z platformy Legrand Network, na základe objednávky Európskeho združenia spoločností autorov a skladateľov. Cieľom štúdie je upozorniť na hodnotu, ktorú tvorcovia a autorské združenia do streamovacieho priemyslu vnášajú, a poukázať na ich obavy, potreby a očakávania.

GESAC zoskupuje 32 autorských spoločností z Európskej únie, Islandu, Nórska a Švajčiarska. Vďaka tomu ochraňuje a propaguje práva viac ako 1 milióna tvorcov a držiteľov práv v oblasti hudby, audiovizuálnych diel, vizuálneho umenia, literárnych a dramatických diel. SOZA je členom organizácie GESAC od roku 2005.

 

Pripravilo: PR oddelenie, SOZA