Magazín

V bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava sa v stredu 11. októbra 2023 uskutočnil 27. ročník slávnostného odovzdávania Cien SOZA (Slovenského ochranného zväzu autorského). Ceny SOZA sa odovzdávajú najhranejším a najúspešnejším autorom za uplynulý rok a autorom, ktorí sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj hudobnej kultúrny na Slovensku.

Tento rok sa odovzdalo spolu trinásť ocenení. Štatistické Ceny SOZA za rok 2022 si tento rok prebrali autori v siedmich kategóriách a bolo odovzdaných šesť honorárnych cien.
 

Štatistické ocenenia

Najúspešnejším textárom sa už po štvrtýkrát stal Vlado Krausz, ktorý má už okrem štyroch textárskych cien na svojom konte aj päť Cien SOZA v pozícií spoluautora najhranejšej skladby. Tento rok bol zároveň spoluautorom najhranejšej skladby v online. 

Rekordmanom v preberaní ocenení je Ivan Tásler, ktorý si Cenu SOZA za Skladateľa najhranejších diel prebral po dvanásty krát (od roku 2005 – vtedy ešte v „spojenej“ kategórii autor najhranejších diel). Jeho skladba Príliš osobná známosť sa ocitla aj v tohtoročných nomináciách desiatich najhranejších skladieb v online. Okrem „sólových“ štatistických má na svojom konte aj viacero cien za najhranejšie skladby. Tú úplne prvú získal za rok 1999 za pesničku V cudzom meste pre Janu Kirschner.

Nováčikom medzi ocenenými je mladá autorka Nikola Barľaková (donedávna členka vokálneho zoskupenia For You), ktorá si prvýkrát prebrala cenu v kategórií Najúspešnejší mladý autor (do 25 rokov). Minulý rok cenu dostal Jozef Šarišský a predtým bola jej dlhoročným držiteľom Celeste Buckingham.

Tohtoročné odovzdávanie sa nieslo aj v znamení dvoch nových kategórií, ktoré mapujú použitie domáceho repertoáru v online prostredí. Prvýkrát v histórií udeľovania Cien SOZA sa tak oceňovali autori za použitie hudby v tejto sfére. Cenu SOZA v kategórií Najúspešnejší autor hudobných diel v online získal Koloman „Kali“ Magyari, pre ktorého to bola zároveň už tretia Cena SOZA. Predchádzajúce dve ceny získal v rokoch 2018 a 2019 za najúspešnejšie hudobné nosiče. Patrí mu aj Cena za najhranejšiu skladbu 2019, keď bol spolu s Ivanom Táslerom a Vladom Krauszom spoluautorom pesničky Poď so mnou. 

Adam Ďurica sa stal s piesňou Zatancuj si so mnou víťazom v kategórii Najhranejšia skladba v online. Autormi hudby sú Adam Ďurica a Matej Turcer, autorom textu je Vlado Krausz. Pre Adama to nebola prvá víťazná nominácia – v roku 2016 vyhral v kategórii Najhranejší mladý autor a na jeho konte je aj cena za najhranejšiu skladbu roku  2015 (Neľutujem).

Najhranejšou skladbou za rok 2022 sa stala skladba To okolo nás, na ktorej sa autorsky podieľal kolektív autorov Daniel Buzinkay, Peter Hrabě, Jana Kirschner, Tibor Kökény, Matej Kubičár, Oliver Sadovský a Matúš Vallo. Interpretmi piesne sú kapela Para a Jana Kirschner.

Najúspešnejším hudobným nosičom sa stal album Miroslava Žbirku – Posledné veci, ktorý naspieval tesne pred svojím náhlym odchodom a dokončil ho jeho syn David. Album vyšiel pod vydavateľstvom Universal Music a cenu prebrala Katarína Žbirková.

 

 

Honorárne ceny za rok 2021

Najvýznamnejším ocenením v rámci Cien SOZA je Veľká cena SOZA, ktorá sa udeľuje žijúcemu autorovi, ktorý sa svojou tvorbou zaslúžil o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry. Za rok 2021 ju získal hudobný skladateľ Ladislav Burlas (*1927). Cenu mu odovzdala osobne jeho žiačka Ľubica Čekovská.

Ladislav Burlas je významný skladateľ a predstaviteľ slovenskej filozofie hudby. Jeho prvým učiteľom bol Mikuláš Schneider Trnavský a neskôr bol aj žiakom Alexandra Moyzesa a Igora Hrušovského.  Takmer 40 rokov pôsobil na Ústave hudobnej vedy SAV, vyučoval dejiny hudby a hudobnú teóriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na VŠMU a na ďalších vysokých školách. Je autorom vyše 150 muzikologických prác, vedeckých monografií, štúdií, vysokoškolských textov, článkov, úvah, profilov. Komponoval pre zbor a orchester, symfonickú hudbu, hudobné skladby určené sólovým husliam, hudbu pre husle a orchester, skladby pre detské zbory. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria napríklad Symfonický triptych, Spievajúce srdce, Metamorfózy krás, či Planctus. Je nositeľom štátneho vyznamenania – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky a mnohých ďalších ocenení.

Medzi ďalšie honorárne ocenenia patrí Zápis do Zlatej knihy SOZA, ktorý sa udeľuje nežijúcim autorom za ich zásluhy o rozvoj slovenskej hudby. Zápisy do Zlatej knihy sa udeľujú od roku 2003, pričom sa dodržiava pravidlo, že cenu získavajú reprezentanti rôznych žánrových skupín zastúpených v SOZA. Za rok 2021 získali Zápis do Zlatej knihy SOZA Andrej Lieskovský a Viola Muránska.

Andrej Lieskovský (22.11.1913 – 17.3.1995) bol od roku 1950 až do svojho odchodu do dôchodku (1975) redaktorom zábavnej tanečnej hudby Československého rozhlasu v Bratislave. Zaslúžil sa o vznik Tanečného orchestra bratislavského rozhlasu (1954) ako aj Tanečného orchestra Československého rozhlasu (1961) a bol zároveň aj jeho prvým dramaturgom. Skomponoval viac ako 200 tanečných skladieb, ktoré naspievali E. Kostolányiová, K. Duchoň, G. Hermélyová, J. Kuchár, M. Olláryová, O. Szabová, Z. Lonská a ďalší. Medzi jeho najúspešnejšie piesne patrili Skryl sa mesiac za obláčik, Vám o láske spievam, Môj manžel, Až bude pokosená tráva a mnohé ďalšie. Presadil sa aj v oblasti dychovej hudby, známe sú predovšetkým Záhorácka polka či Chodníček vyšliapaný.

Viola Muránska (15.10.1937 – 23.6.2019) pôsobila od roku 1965 až do svojho odchodu do dôchodku (1994) ako režisérka bratislavského štúdia Československého rozhlasu. Vo svojich rozhlasových hrách kládla významný dôraz aj na ich hudobnú zložku. Ako textárka spolupracovala najmä so skladateľom Igorom Bázlikom na populárnych pesničkách Heleny Blehárovej, Tatiany Hubinskej a ďalších (Túžba, Verím, Tvoja dlaň je láska), neskôr spolupracovala na slovenských textoch zahraničných skladieb pre skupiny Ľuba Beláka a Braňa Hronca. Jej dvornou speváčkou bola Eva Kostolányiová (Neplač viac, Rieka detstva, Kade chodieva láska, Povesť o skale).

Honorárne ceny za rok 2022

Veľkú cenu SOZA za rok 2022 získal husľový virtuóz, skladateľ a upravovateľ ľudových piesní Štefan Molota (*1955). Molota bol koncertným majstrom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu, viedol aj ľudovú hudbu SĽUK–u a v súčasnosti spolupracuje s Vysokoškolským umeleckým súborom Technik. Nahral niekoľko desiatok hudobných albumov s viacerými hudobnými telesami a folklórnymi súbormi a písal pre spevákov ako Milan Križo (Javorová húžva), či Eleonóra Vančíkova Kapasná (Važecké piesne). Štyri roky po sebe získal Cenu SOZA pre najhranejšiu skladbu folklórnej hudby (Vrchárska krútená).

Zápisy do  Zlatej knihy za rok 2022 boli udelené Jozefovi Malovcovi a Braňovi Hroncovi.

Jozef Malovec (24.3.1933 – 7.10.1998) študoval najprv súkromne u Jána Zimmera a v rokoch 1952-1954 na VŠMU v Bratislave pod vedením Alexandra Moyzesa. Od roku 1954 do roku 1957 pokračoval v štúdiu na pražskej AMU. Do Československého rozhlasu v Bratislave nastúpil v roku 1957, kde pôsobil do roku 1981 ako redaktor a dramaturg. V roku 1965 patril k zakladajúcim osobnostiam Elektroakustického štúdia, neskôr známeho ako Experimentálne štúdio, ktoré poskytlo významný priestor pre skladateľov hľadajúcich najrôznejšie spôsoby hudobnej tvorby. Je autorom prvej autonómnej elektroakustickej skladby na Slovensku – Orthogenesis, ktorá v roku 1969 získala 3. miesto vo finále svetovej súťaže v Darmouth College Hanover (USA). Komponoval aj hudbu k poézii na texty básní svojej manželky, Heleny Malovcovej. Vytvoril hudbu k mnohým dokumentárnym i hraným filmom, napríklad Obrazy starého sveta (Dušan Hanák), ale aj k animovaným seriálu Puf a Muf (Viktor Kubal).

Braňo Hronec (22.12.1940 – 25.10.2022) už počas štúdií na konzervatóriu a kompozície na VŠMU účinkoval v kaviarni Reduta. V roku 1963 založil Sextet a neskôr Orchester Braňa Hronca, v ktorom účinkovalo viacero slovenských populárnych speváčok a spevákov, ako napr. Jana Beláková, Eva Kostolányiová, Eva Máziková, Marcela Laiferová, Vlado Chválny a mnohí ďalší. V roku 1981 Braňo Hronec orchester rozpustil a začal komponovať hudbu k rozhlasovým a televíznym hrám. V rokoch 1984 – 1990 bol dirigentom Tanečného orchestra Československej televízie a hudobným režisérom v Slovenskom rozhlase. Počas svojej dlhoročnej hudobnej kariéry zložil takmer 300 skladieb, z ktorých najznámejšie sú Lampy už dávno zhasli, Karneval, Téma pre Hammond a ďalšie.

V rámci galavečera zaznelo šesť hudobných čísel, medzi nimi aj dve skladby upravené špeciálne pre túto príležitosť. Hudobný program otvoril Adam Ďurica s víťaznou skladbou Zatancuj si so mnou v gitarovej verzii. Druhým číslom bola vzdaná pocta držiteľovi Veľkej ceny SOZA, Ladislavovi Burlasovi, ktorého Sláčikové kvarteto č. 2, Finale zaznelo v podaní Mucha Quartet. Špeciálne pre príležitosť Cien SOZA bola vytvorená úprava skladby Lampy už dávno zhasli od Branislava Hronca, ktorú zaspievala Emma Drobná spolu so svojou kapelou. Štvrtým hudobným vstupom bolo medley skladieb Andreja Lieskovského, ktoré boli zaspievané v a cappella verzii vokálnym telesom For You. Vystúpenie Vysokoškolského umeleckého súboru Technik bolo piatym hudobným vstupom a súbor zaspieval ľudové piesne v úprave Štefana Molotu. Záver celého galavečera patril kapele Para a najhranejšej skladbe za rok 2022 To okolo nás. Režisérom galavečera bol Richard Raiman, moderovali Vera Wisterová a Juraj Čurný.

 

Pripravilo: PR oddelenie, SOZA

Foto: Zdenko Hanout