V utorok 1.10.2019 na galavečere v bratislavskom Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava bolo udelených desať Cien SOZA za rok 2018, ktoré udeľuje Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam. Šesť z nich bolo udelených na základe štatistického spracovania dát týkajúcich sa hranosti skladieb v médiách, na verejných podujatiach ako aj hlásení o predajoch zvukových nosičov. Štyri honorárne ceny udeľuje Dozorná rada SOZA a sú určené pre významné osobnosti slovenskej hudobnej kultúry.

 

Najhranejšou skladbou za rok 2018 sa stala pesnička Words autorskej trojice Peter Graus, Tomáš Zubák a Emma Drobná, ktorá aj pred rokom zvíťazila v tejto kategórii s hitom Smile. Po tretí raz v histórii sa stalo, že ocenenie získala pesnička naspievaná v angličtine. Cenu pre skladateľa najhranejších hudobných diel šiestykrát za sebou a celkovo siedmykrát získal Ivan Tásler, líder skupiny IMT Smile. V ďakovnej reči ju symbolicky venoval svojmu kolegovi medzi nominovanými, Petrovi Ďuďovi“ Dudákovi, ktorý zomrel v auguste tohto roka. Jeho dlhoročný spolupracovník Vlado Krausz získal cenu pre textára najhranejších hudobných diel a rozšíril tak svoju doterajšiu zbierku na šesť sošiek.



Víťazstvá z predchádzajúceho ročníka obhájili Celeste Buckingham v kategórii najúspešnejší mladý autor (do 25 rokov) ako aj Rádio Sity, ktoré štvrtý raz za sebou získalo cenu pre rádio s najvyšším podielom domácej tvorby vo svojom vysielaní. Najúspešnejším zvukovým nosičom sa stal minuloročný album rappera Kaliho Dovi dopo, ktorý bol vydaný na jeho vlastnej značke Kali Records.

 

Honorárnu cenu za významný podiel uvádzania domácej tvorby v zahraničí získal Richard Müller, ktorý poďakoval prítomným prostredníctvom videopozdravu. Na pódiu ho zastúpili jeho životná partnerka Vanda Wolfová a aj osemročný syn Markus. Do Zlatej knihy SOZA, ktorá sa udeľuje už nežijúcim autorom, boli zapísaní Frico Kafenda a Marek Brezovský. Ocenenia si prevzali rodičia Mareka Brezovského Viera a Ali  ako aj jeho sestra Mirka a v prípade Frica Kafendu dedičov na pódiu zastúpila pani Darina Halašová.



Marek Brezovský (15.4.1974 – 22.6.1994) je najmladším autorom, ktorý získal toto ocenenie. Po absolvovaní bratislavského konzervatória až do svojej predčasnej smrti študoval kompozíciu na VŠMU práve u prof. Vladimíra Bokesa. Svoju skladateľskú všestrannosť dokázal uplatniť v najrozličnejších žánroch – od punku v skupine Avanavany cez najrozličnejšie rockové formy vo formácii Art M Trio až po súčasnú vážnu hudbu v rámci ním už na konzervatóriu vytvoreného Súboru súčasnej hudby. Napriek krátkemu životu po ňom ostalo množstvo výnimočnej hudby, ktorú pre stále nové a nové generácie objavujú vďaka systematickej práci jeho otca Aliho Brezovského a jeho blízkeho priateľa a spolužiaka Oskara Rózsu. Album Hrana s jeho kompozíciami, divácky veľmi úspešne turné k nemu ako aj štyri filmy Patrika Lančariča o Marekovi Brezovskom sú už len verejným potvrdením jeho výnimočnosti.



Frico Kafenda (2.11.1883 – 3.9.1963) pred vznikom Československa pôsobil ako dirigent, klavirista a korepetítor vo viacerých nemeckých operetných divadlách. Po jeho vzniku sa stal dlhoročným riaditeľom, pedagógom klavírnej hry a kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave. V náročných podmienkach permanentného nedostatku financií sa podstatnou mierou zaslúžil o udržanie chodu školy a systematicky sa staral o odborný rast študentov. Vychoval mnohých významných slovenských klaviristov, jeho žiakom bol aj hudobný skladateľ Eugen Suchoň. Ťažiskom jeho hudobnej tvorby sú komorné inštrumentálne a piesňové skladby. Z piesňovej tvorby sú najvýznamnejšie Štyri piesne pre vysoký hlas a klavír, Tri piesne pre mužský hlas a klavír na verše Jána Smreka. Zo zborovej tvorby patria k význačným Kafendovým dielam Tri mužské zbory na texty a nápevy slovenskej ľudovej poézie.

Veľkú cenu SOZA získal a osobne si ju prevzal z rúk predsedu Dozornej rady Matúša Jakabčica pán Vladimír Bokes. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej slovenskej vážnej hudby.  Študoval na Konzervatóriu v Bratislave hru na violončele a skladbu. V rokoch 1965 až 1970 študoval skladbu na VŠMU v Bratislave. Je autorom niekoľkých desiatok hudobných skladieb. Okrem komponovania sa venoval aj prednáškovej činnosti – prednášal na hudobných školách v Prahe, Brne, Ostrave v Česku, ale aj v rakúskej Viedni, britskom Londýne, talianskom Ríme a v ukrajinskej Odese. Upravil skladby Jána Levoslava Bellu, Mikuláša Schneidera-Trnavského a Dezidera Kardoša. V roku 2003 zrekonštruoval operu Krútňava od Eugena Suchoňa do pôvodného znenia. Jeho tvorbu od začiatku ovplyvnila poetika Druhej viedenskej školy, dodekafónia a serializmus, ako aj technológie povojnovej avantgardy. Aj neskôr ostal verný racionálnym metódam kreovania hudobného materiálu. V hľadaní vlastnej cesty postupne dospel od polyrytmie, cez polymetriu až k aleatorike, pričom sa jednotiacim prvkom v jeho kompozíciách stal princíp zlatého rezu, Fibonacciho rad, ktorý aplikuje na horizontálny i vertikálny parameter hudobného diela. Skladateľská orientácia na technológie avantgardnej 'západnej hudby' spôsobila, že verejné i rozhlasové predvádzanie jeho tvorby bolo v osemdesiatych rokoch zakázané. Významná je jeho dlhoročná pedagogická činnosť, od roku 1993 pôsobí ako profesor na Vysokej škole múzických umení.



V programe galavečera, ktorý moderovala Vera Wisterová naživo vystúpili speváčky Celeste Buckingham a Eva Šušková, klavirista Ivan Šiller, Oskar Rózsa, Kali a IMT Smile. Ocenení si odniesli bronzovú plastiku s názvom Eurydika, ktorej autorkou je sochárka Jana Brisudová.

Autor fotografií: Oles Kheresko